Novinky: Dlhové problémy starého kontinentu

Témou číslo jedna týchto dní na finančných trhoch sú deficity niektorých európskych krajín. Rozmer tohto problému je pomerne široký a týka sa veľkého počtu krajín, ktoré dlhodobo neriešili svoje fiškálne otázky (ide o Grécko, Španielsko, Portugalsko, ale už aj Taliansko, Veľkú Britániu, Belgicko, Maďarsko, Srbsko, Pobaltské krajiny a Japonsko). Kríza tak len prehĺbila ich dlhodobú zlú rozpočtovú politiku. Krajiny sa v určitej miere snažia dostať pod kontrolu svoje verejné financie, pripravujú plány zníženia deficitov, ale investori a kreditné trhy neveria v ich úspech. Problémom sa aktuálne stáva aj politická vôľa a znižujúce sa šance pretlačiť tieto nepopulárne, ale potrebné plány cez parlamenty. Na druhej strane rozpočtové škrty budú mať negatívny dopad i na tak veľmi chabý ekonomický rast, čo by mohlo predĺžiť a prehĺbiť hospodársku krízu.

Spomínaný grécky problém bol mierne zažehnaný odobrením a podporou zo strany Európskej komisie. Dokonca yieldy (výnosy) na gréckych bondoch (dlhopisoch) v priebehu minulého týždňa mierne klesali, čiže ceny dlhopisov rástli. Viacerí investori však upozorňujú, že navrhované zmeny rozpočtu nemusia prejsť gréckym parlamentom, v ktorom rastie opozícia návrhu. Šance sa znižujú s nesúhlasom obyvateľstva a v krajine odbory hrozia obrovskými štrajkami. Plán je ambiciózny a na jeho naplnenie by pravdepodobne potrebovali vyšší hospodársky rast oproti analytikmi odhadovanému na najbližšie tri roky. Štrajky navyše ohrozia rast HDP. Nesúhlas obyvateľstva zároveň vytvára silnú opozíciu v parlamente voči návrhu zákona obsahujúceho rozpočtové škrty.

Minulý týždeň sa akciové trhy výraznejšie preorientovali na iné krajiny, hlavne na Portugalsko. Krajine sa v stredu (3.2.2010) nepodarilo predať novú emisiu ročných pokladničných poukážok kvôli nízkemu dopytu zo strany možných investorov (dopyt predstavoval 300 mil. EUR, celková emisia bola plánovaná v objeme 500 mil. EUR). Portugalské štátne dlhopisy, ale aj akciový index vo štvrtok (4.2.2010) prudko klesli (10-ročné bondy za dva dni takmer -2 percentá). Portugalsko prišlo s vlastným plánom zníženia rozpočtového deficitu. Investori ho však nevnímajú ako dostatočný a navyše vládnuca strana nemá v parlamente väčšinu.

Pre svetovú ekonomiku tieto krajiny nepredstavujú veľké riziko, tvoria zlomok hospodárstva Európy. Rozmerom sú identické decembrovým problémov dubajského emirátu. Ani vývoj cien ich dlhov ešte nie je natoľko alarmujúci ako v iných prípadoch z minulosti. 10-ročné dlhopisy problémových štátov ponúkali vo štvrtok (4.2.2010) nasledovné ročné výnosy do splatnosti: Grécko 6,67%, Portugalsko 4,72%, Španielsko 4,12%, Taliansko 4,05%, Veľká Británia 3,90%, Maďarsko 7,66%, Litva 7,63%, kým napr. nemecké 3,16% alebo americké 3,61%. V porovnaní s prejavovaním sa týchto problémov v médiách, správaní sa investorov alebo v cenách iných finančných aktív vyzerá úročenie stále nízke a vzhľadom na rozsah rizík sú investori ochotní požičiavať týmto vládam prostriedky pomerne lacno. Celkový štátny dlh Portugalska predstavoval minulý rok 77 percent HDP, do 2011 sa očakáva jeho nárast na 91 percent. Grécky dlh narastie na 135 percent HDP z aktuálnych 113 percent a španielsky dlh na 74 z 54 percent.

Finančné trhy prekvapuje aj letargia samotnej Európskej Únie reprezentovanej ECB (Európska centrálna banka) alebo Európskou komisiou. Tie doposiaľ neprijali žiadne významnejšie kroky pre upokojenie súčasnej situácie, pritom problém sa týka všetkých krajín eurozóny (euro už oslabilo o viac ako 10 percent a pohybuje sa na viac ako šesť mesačných minimách). Veľmi nevýrazný prejav bez nejakých konkrétnejších výhľadov alebo riešení poskytol aj šéf ECB Jean-Claude Trichet v prejave po zasadnutí jednotnej centrálnej banky. Viacerí investori a analytici upozorňujú, že Grécko a Portugalsko sú len veľmi malými rybkami v mori, ktorými sa aktuálne zastiera problém najväčších ekonomík sveta (USA a Veľká Británia dosahujú deficity nad 10 percent HDP).

Tretím štátom na muške je Španielsko. Má podstatne väčšiu ekonomiku, ktorá by vedela zamávať eurozónou. Predstavitelia väčšej krajiny Pyrenejského polostrova už tiež začali pripravovať návrh zníženia schodku verejných financií. Predpoklady jeho úspechu v parlamente sú pomerne vysoké. Obavy plynú z domáceho obyvateľstva výrazne zmietaného krízou. Ceny nehnuteľností sú výrazne prepadnuté, nezamestnanosť sa blíži k 20 percentám. Uťahovanie opaskov môže byť pre krajinu veľmi bolestivé. Do očí investorov bije hlavne veľkosť španielskej ekonomiky. Španieli vo štvrtok (4.2.2010) absolvovali emisiu trojročných dlhopisov v objeme 3 mld. EUR s výnosom 2,63 percent, kým posledná obdobná emisia sa 3. decembra 2009 predala pri yieldoch (výnosoch) 2,14 percent (medzitým sa sadzby nemenili). Rozdiel vo výnosoch dokonale ilustruje stupňovanie otázky dlhov v Európe. No opačne zatiaľ pôsobil silný dopyt, ktorý prevyšoval ponuku takmer 4,2 násobne. Stále vysoký záujem dokazuje, že situácia na trhu ešte nemusí byť tragická.

Na akciových trhoch sa minulý týždeň začali skloňovať aj ďalšie krajiny. Zarážajúca bola najmä Veľká Británia, ktorej schodok bol v rozpočtovom roku 2008/2009 cez 7 percent HDP, v aktuálnom období by mohol dosiahnuť až 13 percent HDP. Alarmujúco vyznelo nateraz pozastavené nakupovanie cenných papierov centrálnou bankou Bank of England (BoE). Nakupovanie predstavovalo navyšovanie bilancie BoE, teda tlač nových libier. Krajina rovnako zaostáva v ozdravovaní ekonomiky za inými veľkými európskymi kolegami ako Nemecko alebo Francúzsko. Neistotu vyvolávajú aj blížiace sa parlamentné voľby, ktoré by sa mali uskutočniť do 3. júna 2010.

Podobné problémy má aj Maďarsko, ktorého verejné financie boli načas pokojné, aj vďaka pomoci Európskej Únie a Medzinárodného Menového Fondu. Parlamentné voľby sa očakávajú o 10 týždňov a podľa prieskumov je favoritom pravicová strana Fidesz, ktorá varovala, že Maďarsko nedosiahne potrebný rast pri súčasnom stave pre zníženie deficitu.

Karty zamiešala minulý týždeň aj Litva, trochu iný príklad a dôkaz, že sa deficit dá skresať. Krajina emitovala 10-ročné dlhopisy v objeme až 2 mld. EUR (porovnanie veľkosti ekonomiky so Španielskom pri takmer rovnakom objeme emisie ukazuje, o aký smelý krok išlo). Yield dosiahol spomínaných 7,625 percent a záujem bol tiež vysoký. Aktuálne ide o bezpečnejšiu krajinu v očiach finančných trhov oproti Grécku a Portugalsku. V priebehu minulého roka zvýšením daní a obmedzením štátnych výdavkov okresali deficit rozpočtu až o 8 percent HDP a tohto roku by mohli ubrať ďalších 5 percent. Európska únia sa vyjadruje pozitívne o možnosti dosiahnutia adekvátneho 3 percentného deficitu do roku 2012. Litva aj napriek utiahnutým opaskom zvýšila aktuálne odhad rastu HDP v 2010 na 1,6 percent oproti predchádzajúcim predpokladom -4,3 percent.