Novinky: Problémy s verejnými financiami v Európe pokračujú

Akciové trhy na druhej strane Atlantiku stratili počas februára 0,15 percent (merané indexom MSCI Europe v EUR), výsledky makrodát boli negatívne. Nemecký index podnikateľského prostredia za január spoločnosti Ifo síce vzrástol na 18 mesačné maximum, vo februári však nečakane klesol. Už štvrtý mesiac v rade klesal aj index spotrebiteľskej dôvery ďalšieho nemeckého inštitútu Gfk. Nemecké hospodárstvo v poslednom kvartáli minulého roku stagnovalo, štatistický úrad potvrdil predchádzajúci údaj 0 percentného medziročného rastu. Jediným faktorom, ktorý vzrástol v nemeckej ekonomike, bol export (medziročne vzrástol o tri percentá). Ostatné zložky HDP klesali. Zaujímavým prípadom bolo Švédsko, prvý prípad dvojitého poklesu (tzv. double dip) v Európe. HDP tejto severskej krajiny v druhom kvartáli minulého roku stagnovalo, prvé odhady tretieho kvartálu hovorili o raste. Výrazné sklamanie prišlo s druhou revíziou čísel za posledný kvartál, počas ktorého Švédska ekonomika klesala, pričom došlo k revízii do záporných čísel aj pri treťom kvartáli. Švédsko je tak opäť v recesii. Investorov nepotešili ani údaje z maloobchodu, predaje v eurozóne za december klesli medziročne o 1,6 percent, priemyselná produkcia v decembri vo Francúzsku poklesla o 0,1 percent za mesiac, v Taliansku o 0,7 percent.

Výnosy na eurových dlhopisoch za posledné štyri týždne mierne klesli, pričom určite pomohlo aj upokojenie situácie okolo stavu verejných financií v Grécku. Európski ministri financií síce potvrdili zámer pomôcť Grécku, plán pomoci však žiadne konkrétne kontúry nemá. Celý záchranný balíček je tak zahalený rúškom tajomstva. Navyše viacero zverejnených ekonomických správ Grécku skôr priťažilo. Ukázalo sa totiž, že Grécko využívalo v deväťdesiatych rokoch menové swapy s veľkými investičnými bankami, aby tak dočasne zlepšili stav verejných financií. Dokonca sa objavili úvahy o tom, že Grécko sa do eurozóny dostalo podvodom. Grécky predseda vlády potvrdil enormný záujem okresať deficit verejných financií pre tento rok o štyri percentá, najmä prostredníctvom výrazných škrtov verejných výdavkov. Rovnaký plán predstavilo aj Portugalsko (ďalšia z krajín trpiacich podobnými problémami verejných financií označovaných ako PIGS – Portugalsko, Taliansko, Grécko a Španielsko). Škrty najmä vo verejnej správe sa stretávajú s veľkým odporom zo strany jej zamestnancov, v Grécku štrajkujú milióny ľudí. Naposledy kvôli snahe vlády zrušiť 14. plat pre zamestnancov verejnej správy, či zaviesť povinnosť vydávať potvrdenky pre taxikárov. Aj to svedčí o „prebujnelosti“ gréckej štátnej správy, ktorá bola časovanou bombou. Grécku sa preto od benefitov odvyká veľmi ťažko.
Problémy s verejnými financiami krajín eurozóny však zďaleka ešte nie sú zažehnané. Ratingová agentúra Standard & Poor´s pohrozila, že v priebehu marca by mohla ďalej znížiť jej ratingové hodnotenie Grécka (v súčasnosti má grécky dlh od tejto agentúry rating BBB+). Podobné vyjadrenie vydala aj agentúra Moody´s, pričom zmena ratingu od Moody´s by pre Grécko mala oveľa horší dopad. Moody´s je totiž poslednou agentúrou, ktorej hodnotenie umožňuje gréckym bankám používať vládne dlhopisy ako kolaterál pre úvery od Európskej centrálnej banky. Ďalšie zníženie ratingu by pre grécku ekonomiku ešte znásobilo problémy s financovaním.