1. Globálne akciové trhy sa v uplynulom týždni červenali v dôsledku nepriaznivých hospodárskych dát z Číny a eurozóny.
2. Theresa Mayová zvládla kľúčové hlasovanie o dôvere; taliansku dlhovú štafetu preberá po tlaku ulice Francúzsko.
3. Americký FED zvýši 4-krát v tomto roku dolárové sadzby, pred ďalším sprísňovaním menovej politiky si zoberie time out.

TÝŽDEŇ V SKRATKE

ECB ustupuje od nového roka od jedného z nekonvenčných nástrojov menovej politiky. Na minulotýždňovom zasadnutí potvrdila stopku programu kvantitatívneho uvoľňovania, ktorým od marca 2005 podporovala ekonomický rast a infláciu v eurozóne. Do ekonomiky krajín platiacich eurom naliala odvtedy – nákupom štátnych a korporátnych dlhopisov a iných aktív – až 2,6 bilióna eur, čo predstavuje približne 7 600 eur na obyvateľa eurozóny. Peniaze zo splatných dlhopisov však bude reinvestovať ešte dlho po tom, ako začne zvyšovať úrokové sadzby. Momentálne sa nachádzajú na historických minimách. Prvé zvýšenie sa očakáva v polovici budúceho roka. Inflačný cieľ (okolo 2 %) sa však eurobanke nepodarilo dosiahnuť ani napriek rekordným stimulom. Podľa prognóz ECB by mal v tomto roku dosiahnuť rast cien 1,8 %. Do roka 2020 by mal poklesnúť na 1,5 %, čo potvrdzujú aj inflačné očakávania trhu. Dáta z ekonomiky ukazujú, že eurozóna nevyužila dostatočne oddychový čas od ECB na prijímanie štrukturálnych reforiem a dobré časy zväčša len „prejedá“.

ZAUJALO NÁS

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ustupuje tlaku ulice. V snahe zastaviť masívne protesty v krajine prisľúbil prijatie viacerých hospodárskych opatrení na podporu životnej úrovne obyvateľov, avšak za cenu zhoršenia dlhových ukazovateľov. Deficit verejných financií v pomere k HDP môže v budúcom roku prekročiť 3-percentnú hranicu požadovanú Maastrichstkými kritériami, čo by podčiarklo rastúcu trajektóriu verejného dlhu. Bude EK postupovať voči Francúzsku rovnako tvrdo ako voči Taliansku, keď nedávno začala disciplinárne konanie kvôli nadmernému zadlženiu? Podľa viacerých predstaviteľov EK by mali pravidlá platiť rovnako pre všetkých. Paradoxné pritom je, že Taliansko vykazuje každoročne od roku 1991 (s menšími prestávkami v pokrízových rokoch 2009 – 2010) primárny rozpočtový prebytok, čo sa o Francúzsku nedá povedať. Pri rozpočtovom snažení vlády má tento ukazovateľ vyššiu výpovednú lehotu, keďže nezahŕňa náklady na obsluhu dlhu, ktoré  do značnej miery vyjadrujú rozpočtové úsilie minulých vlád.

PREHĽAD TRHOV

OČAKÁVANÉ UDALOSTI

Pozornosť trhov sa v  treťom decembrovom týždni sústredí okrem ekonomických dát aj na zasadnutia centrálnych bánk. Americká centrálna banka pokračuje v nastolenom trende sprísňovania menovej politiky a pravdepodobne pristúpi k štvrtému zvýšeniu úrokových sadzieb v tomto roku do pásma 2,25 – 2,5 %. Ďalšie zvýšenie dolárových sadzieb očakávajú trhy až v druhom kvartáli 2019. Kvôli neistote z Brexitu ponechá Bank of England nastavenie menovej politiky bez zmeny. EÚ síce dala Veľkej Británii jasne najavo, že dohodu o Brexite nebude otvárať, britská premiérka T. Mayová však pokračuje v rozbehnutom boji. Po úspešnom hlasovaní o jej dôvere je kľúčovým bodom tzv. írska poistka. EK by mala vydať stanovisko k upravenému rozpočtu Talianska na budúci rok. Rím podľa všetkého napokon ustúpi tlaku EK a rozpočtový schodok zníži na 2,04 % HDP. Výrobca športového oblečenia Nike, ako tradičný predskokan, zaháji výsledkovú sezónu na Wall Street za štvrtý kvartál.