V uplynulých rokoch sa na Slovensku zvýšila popularita tzv. bariérových štruktúrovaných produktov (štruktúr). Bezprecedentne nízke úrokové sadzby vo vyspelom svete nútia slovenských investorov hľadať nástroje, ktorými možno dosiahnuť vyšší výnos a zveľadiť svoj majetok. Po vzore západných bánk inovujú svoje produktové portfóliá aj slovenské finančné inštitúcie a prinášajú ,,exotické štruktúry“.
Štruktúrované produkty predstavujú dlhové cenné papiere, ktorých výnos má väčšinou kupónový charakter a jeho výplata závisí od splnenia určitej podmienky. Možností je skutočne veľa. Spravidla je produkt naviazaný na podkladové aktívum, ktorým môže byť akciový index, komodita, konkrétna akcia, menový pár, prípadne kreditná udalosť. Pokiaľ sa hodnota podkladového aktíva nachádza v stanovený pozorovací čas na určitej úrovni alebo ju prekoná, cenný papier vyplatí kupón.
V základnom princípe je každý štruktúrovaný produkt kombináciou dlhového cenného papiera a derivátu, čo si málokedy investori uvedomujú. Kúpou štruktúry investor požičiava peniaze jej emitentovi. Za normálnych okolností banka použije neatraktívny budúci úrok dlhopisov na nákup derivátu (opcie, futures kontrakt, forward, swap), ktorý za splnenia určitých podmienok dokáže vygenerovať atraktívnejší výnos. Keďže úročenie dlhu pokleslo natoľko, že už nestačí na nákup derivátu prinášajúceho dostatočne zaujímavé zhodnotenie, kreatívne finančné inštitúcie vytvorili tzv. bariérové štruktúry.
Bariérovú štruktúru budeme najlepšie ilustrovať na príklade. Obľúbenými podkladovými nástrojmi sú dnes komodity. Banka napr. emituje štruktúru na zlato s bariérou 70 % počiatočnej ceny, ktorá vyplatí kupón 6 % každý rok v najbližších troch rokoch, ak bude zlato nad počiatočnou hodnotou 1200 dolárov za uncu. Pokiaľ bude pod touto úrovňou, kupón nebude vyplatený. Pri splatnosti produktu o tri roky dostane investor kupón a vloženú istinu, ak bude cena zlata nad 1200 dolárov za uncu. Pokiaľ bude cena zlata pri splatnosti produktu pod počiatočnou cenou, ale nad 70 % bariérou (840 dolárov za uncu), investorovi bude vyplatená plná istina, no bez kupónu. Ak zlato poklesne pod 70 % bariéru, napr. na 720 dolárov za uncu, investor dostane len 60 % z istiny, čiže zaknihuje stratu 40 %.
Popularita štruktúr neklesne, pokiaľ sa na trhu neudeje niečo významnejšie. Veľa správcov aktív ich obľubuje, keďže ponúkajú nepriamu expozíciu voči preferovanému aktívu, no zároveň ponúkajú určitú mieru ochrany investície v prípade jeho negatívneho vývoja. V konečnom dôsledku ale riziká zodpovedajú priamej investícií do tohto aktíva. To si ale mnoho slovenských investorov neuvedomuje a vnímajú bariérové štruktúry ako dlhopisy alebo bezpečné produkty, ponúkajúce atraktívnejší pravidelný a vysoko pravdepodobný výnos.
Preto je potrebné vždy pred investíciou do bariérového štruktúrovaného produktu dobre zvážiť všetky prislúchajúce riziká, horizont, obchodovateľnosť, možnosť predčasného splatenia, možné scenáre a ich pravdepodobnosti, ako aj charakter podkladového aktíva. Štruktúry sa zvyknú obchodovať, no emituje sa aj množstvo neobchodovaných, kde je na rozhodnutí banky predčasné splatenie. Pokiaľ je podľa podmienok možné, precenenie štruktúry bankou pred jej maturitou zvykne byť pod nominálnou hodnotou, čím je investor odrádzaný od predčasného splatenia. Je zarážajúce, že mnoho tunajších investorov by si toľko zlata, koľko ho majú nakúpené cez štruktúrované produkty, nikdy priamo nekúpilo. Hoci riziko, ktoré podstupujú je takmer identické.
