Čína je opäť pod tlakom. V časoch, kedy druhá najväčšia ekonomika sveta vykazuje najpomalší ekonomický rast od roku 1990 ju do problémov dostala epidémia, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia označila za stav globálnej núdze. Počet obetí sa vyšplhal nad 900 a nakazených je vyše 40 000 ľudí. V dôsledku toho trpia takmer všetky sektory čínskej ekonomiky. Podniky v kľúčových regiónoch zostávajú zatvorené a spotrebiteľský dopyt domácností je utlmený. Negatívne dopady zmierňujú zásahy čínskej vlády a centrálnej banky. Druhá najväčšia ekonomika sveta sa však poklesu hospodárstva pod 6 % v prvom kvartáli pravdepodobne nevyhne. Pesimistické scenáre pritom hovoria o poklese o ďalšie percento počas roka.

Na trhy sa vrátila volatilita

V prípade vymknutia spod kontroly sa môže nákaza rozšíriť cez viaceré kanály aj do svetovej ekonomiky. Negatívne efekty koronavírusu môžu byť podobné ako v prípade obchodnej vojny. Narúšajú výrobné reťazce a zvyšujú neistotu v globálnom obchode. Krajina draka je najväčším exportérom medziproduktov určených na finalizáciu produktov, čo ohrozuje globálnu subdodávateľskú sieť. Môže nastať pokles záujmu o automobily, na čo by doplatilo napr. Nemecko, ktoré je vyše 1,5 roka v priemyselnej recesii. Rovnako by mohla poklesnúť ziskovosť nadnárodných spoločností pôsobiacich v Číne. Krajina zároveň reprezentuje až polovicu svetového dopytu po kovoch a je najväčším importérom ropy. Niet preto divu, že na globálny akciový trh sa vrátila volatilita a komodity zažili výrazný výpredaj.

Problém je najvypuklejší najmä v epicentre diania. Čínsky akciový trh poklesol po predlžených prázdninách pre oslavy lunárneho roka o približne 9 %. Ide o najhorší deň od roku 2015. Až 90 % všetkých spoločností zaznamenalo maximálny denný pokles o 10 %. A to napriek tomu, že čínska centrálna banka oznámila rekordné stimuly a zakázala fondom predávať. Čína má v porovnaní s vírusom SARS (r. 2003) zdravotníctvo na oveľa lepšej úrovni. Účinnejšie sú aj prijaté opatrenia, pričom napomáha aj skrátený reakčný čas. Na druhej strane je jej dopad na svetovú ekonomiku približne štvornásobne vyšší, čo zvyšuje riziko stabilizácie.

Po epidémii prichádza rast

V porovnaní s obchodnou vojnou je v prípade epidémií jeden zásadný rozdiel. Kým dopady protekcionistických opatrení sú väčšinou hlbšie, vírusy majú historicky na svetovú ekonomiku a akciový trh zvyčajne len dočasný vplyv. V prípade štyroch podobných prípadov (vrátane vírusov SARS či Eboly) vzrástol miestny akciový trh mesiac po vrchole epidémie o 12 % a po 3 mesiacoch o vyše 20 %. Výpredaj by bol teda aj v tomto prípade kontraproduktívny. Na druhej strane, priestor pre lacnejší nákup trval len pár dní a neoslnil ani svojou veľkosťou. Akcie rozvinutých krajín zaznamenali pokles na úrovni 3 %, pričom v súčasnosti dokázali straty kompletne vymazať. Čína má k tomu veľmi blízko. Situácia je však aj napriek upokojeniu neprehľadná. Určiť vrchol paniky je náročné. Krátkodobú volatilitu preto vylúčiť nemožno. Trhy potrebujú jasné náznaky stabilizácie nákazy. Testovanie nových vakcín k nej predstavuje prvý krok.

O pár mesiacov téma koronavírusu už pravdepodobne nebude aktuálna.

Či sa z vírusovej epidémie stane epidémia ekonomická, bude závisieť, ako si s vírusom poradí Čína. To sprostredkovane ovplyvní aj ostatné regióny svetovej ekonomiky. Globálny akciový trh, ktorý je pred reálnou ekonomikou o krok vpred, zatiaľ nevykazuje náznaky veľkej paniky a očakáva upokojenie. V prípade, ak by k nemu prišlo, utlmený výpadok dopytu by mal byť čoskoro vykompenzovaný vyššou spotrebou v kombinácii s vytratením ponukového šoku. Naopak, ak by negatívna situácia pretrvávala aj naďalej, môže poodhaliť viaceré štrukturálne problémy Číny. Náš výhľad pre akciový trh v tomto roku každopádne zostáva nezmenený. O pár mesiacov téma koronavírusu už pravdepodobne nebude aktuálna.