Historický výnos akciových trhov je okolo 10% ročne. Legendárni investori v tomto článku výrazne prekonali toto číslo, vybudovali veľké firmy a pomohli tisícom ďalších investorov. Každý z nich používal iný prístup k investovaniu, ale všetci sú veľmi disciplinovaní, majú dlhodobý horizont, a akcie vidia ako podiel vo firme.
Philip Fisher
„Nechcem veľa dobrých investícií, ale iba niekoľko výborných.“
Začal svoju investičnú kariéru v 1928, rok pred najhoršou krízou v dejinách USA. Odišiel zo Stanford Business School a zamestnal sa v Anglo-London banke ako investičný analytik. Už v 1931 si založil vlastnú firmu, z ktorej odstúpil až v 1999 ako 91-ročný.
Dávno predtým, než sa stal pojem Silicon Valley známy, Fisher investoval do mladých, inovatívnych spoločností. Jeho horizont bol dlhodobý, a hľadal výborné firmy, ktoré sa predávali za rozumné ceny. Bol veľmi utiahnutý, neposkytoval rozhovory s novinármi a verejnosť ho spoznala až po tom, čo publikoval knihu „Common Stocks and Uncommon profits“.
Bol známy aj tým, že kúpil akcie Motoroly ešte v 1955, a držal ich až do svojej smrti v 2004.
Benjamin Graham
„Inteligentný investor je realista, ktorý kupuje od pesimistov a predáva optimistom.“
Bol výborný investor a profesor financií. Je „otcom“ dvoch základných disciplín vo investovaní – analýza cenných papierov a hodnotové investovanie. Jeho dve knihy, Security Analysis a Intelligent investor sú absolútnymi klasikami vo svete financií.
Mladý Graham ukončil Kolumbijskú univerzitu, po ktorej dostal rôzne ponuky ale rozhodol sa pracovať na Wall Street. Spolu s Jeromom Newmanom založili Graham-Newman Corporation, ktorá spravovala investície súkromných investorov. V kríze v 1929 klesli akcie držané Grahamom o viac ako 80%, čo si veľmi vyčítal. Niektorí investori vybrali peniaze z firmy, zatiaľ čo ostatní sa rozhodli mu dôverovať.
Po zlej skúsenosti vypracoval veľmi dôsledný postup analýzy akcií, čo bolo základom hodnotového inestovania (value investing). Graham používal veľmi konzervatívne odhady na vypočítanie vnútornej hodnoty firmy, a kúpil jej akcie iba vtedy, ak sa predávali výrazne pod ňou. Vytvoril si tým tzv. „bezpečnostný vankúš“ (margin of safety), ktorým znižoval riziko poklesu cien alebo výberu nesprávnej investície.
Porovnával správanie akciového trhu s fiktívnou postavou menom Mr. Market. Ten sa každý deň objaví pred vašimi dverami a ponúkne akcie na predaj alebo kúpu. Ceny, ktoré Mr. Market ponúka sú väčšinou rozumné, ale niekedy sa pomýli a akcie sa dostanú na príliš vysoké alebo nízke úrovne. Investor sa teda môže riadiť buď tým, čo hovorí Mr. Market, alebo sledovať reálnu výkonnosť vo firmách ktoré vlastní, a na základe dôkladnej analýzy rozhodnúť, aká je ich skutočná hodnota. Ak sa tá výrazne líši od názoru Mr. Marketa (trhu), dokáže na tom profitovať.
Od 1928 vyučoval Benjamin Graham na Kolumbijskej univerzite, kde boli jeho žiakmi investori, ktorí sa neskôr taktiež stali legendami: Bill Ruane, Irving Kahn, Walter Schloss, Warren Buffett, Charles Brandes a mnohí ďalší.
Investoval do mnohých akcií a dlhopisov, ale najdôležitejšou bola kúpa GEICO. V 1948 porušil Graham viacero svojich pravidiel, a vložil 25% kapitálu firmy do malej poisťovne áut vo Washingtone. GEICO rástlo veľmi rýchlo, vďaka skúsenému manažmentu a nízkym nákladom, nepoužívali totiž predajcov na oslovenie klientov. Nasledovalo 35 rokov v rade, kedy firma zaznamenala poisťovací zisk a podľa jeho vlastných slov to zmenilo všetko: „V 1948 sme investovali do GEICO, a od toho bodu to vyzeralo, že sme veľmi chytrí ľudia.“ Ich akcie nakoniec zarobili viac ako všetky investície Graham-Newman Corporation dokopy. Napriek stratám vo Veľkej Depresii zarobila firma svojim investorom okolo 17% ročne počas svojho fungovania.
Warren Buffett
„Cena je to čo platíte. Hodnota je to čo dostanete.“
Prejavil záujem o biznis a investovanie už v skorom veku. Medzi jeho prvými podnikateľskými aktivitami bol predaj žuvačiek, Coca-Coly a týždenníkov, ktoré doručoval odberateľom. V 1945 kúpil s kamarátom hrací automat za 25 USD, ktorý umiestnil u lokálneho kaderníka. Za niekoľko mesiacov mal už niekoľko automatov u troch kaderníkov. Biznis však neskôr predal za 1 200 USD. Prvé akcie kúpil ako 11-ročný, a keď dokončil strednú, už mal viac ako 90 000 USD v úsporách (merané v dnešných dolároch). Buffett používal na investovanie niekoľko rokov technickú analýzu, ale potom zistil, že to nie je jeho štýl: „Uvedomil som si, že technická analýza nefunguje, keď som otočil graf a nedostal iný výsledok.“
Harvard odmietol jeho prihlášku, a keď sa dozvedel, že Benjamin Graham vyučuje na Kolumbijskej univerzite, rozhodol sa ísť tam. Ponúkol sa, že bude pracovať v Grahamovej firme, ale ten to najskôr odmietol. V roku 1954 ho však zamestnal, čo trvalo relatívne krátko, lebo v 1956 sa Graham rozhodol ísť do dôchodku a zatvoriť firmu. V tom čase mal už Buffett 174 000 USD (1,5 milióna USD na dnešné peniaze) v úsporách, a rozhodol sa vytvoriť Buffett Partnership, kam investovali aj jeho rodina a kamaráti.
Investoval do viacerých akcií, jednou z ktorých bola aj textílna firma Berkshire Hathaway, z ktorej časom vytvoril jeden z najväčším konglomerátov na svete. Ak by niekto investoval 10 000 USD do akcií Berkshire v 1965, dnes by mal viac ako 50 miliónov USD. Viacerí spoluinvestori sa tak stali multimilionármi.
Buffett postupne rozvinul stratégiu Benjamina Grahama, a začal kupovať kvalitnejšie firmy, ktoré sa síce predávali za vyššie násobky zisku, ale mali stabilnejší biznis a výborné prospekty do budúcnosti. Neskôr uviedol, že sa z 85% inšpiroval Grahamom, a z 15% Philipom Fisherom. Podľa neho je lepšie kúpiť výbornú firmu za dobrú cenu, ako dobrú firmu za výbornú cenu. Podobne ako Graham, pozerá sa na akcie ako firmy, a zaujíma sa o ich skutočnú hodnotu, pričom využíva volatilitu trhov na dlhodobé nákupy.
