Chcem investovať
Najviac zadlžení sú Slováci
24. 10. 2017 Čas čítania: 4 min
Analýzy
Analýzy

Dlhy slovenských domácnosti  sa za posledných desať rokov strojnásobili hoci ich finančný majetok vzrástol len dvojnásobne, tvrdí štúdia Global Wealth Report od Allianzu. Štúdia skúmala finančný majetok a dlhy domácností v 53 krajinách sveta za rok 2016. Každý Slovák teda v minulom roku dlhoval v priemere 6 160 eur, čo je o polovicu viac ako bol dlh Poliaka a dokonca dvakrát viac, ako dlhoval obyvateľ Maďarska.

Dvakrát chudobnejší ako Česi

Analytici tvrdia, že problém nie len v tom, že Slováci sú veľmi zadlžení, ale aj v tom, že nemajú dostatočný finančný majetok a nesporia si. Podiel dlhu k finančnému majetku sa od roku 2008 znížil vo všetkých krajinách výhodnej Európy okrem Slovenska. Výška dlhu v pomere k finančnému majetku bola vlani na Slovensku až 32 %, čo je nad priemerom nášho regiónu. Pozitívnou správou je, že finančné aktíva Slovákov vzrástli o 9,8 %, čo je druhá najvyššia miera rastu od čias finančnej krízy.
Úspory a investície by mali tvoriť poistku pre predlžených ľudí. Aj vďaka lacným úverom, ktoré podporuje svojou uvoľnenou monetárnou politikou ECB, dlhy Slovákov už druhý rok po sebe presiahli ich úspory. S finančným majetkom vo výške 6 150 eur na osobu sú Slováci až na 39. mieste v rebríčku bohatstva krajín. Bohatší ako Slováci sú Maďari, Poliaci ale aj Bulhari. Česi sú dokonca dvakrát bohatší ako Slováci. Čistá hodnota ich finančného majetku na osobu predstavuje 12 630 eur. V rebríčku východoeurópskych krajín sú za nami už len Rumuni.

Najväčší finančný majetok, vyše 177 000 eur na osobu, mali podľa rebríčka v roku 2016 domácnosti USA. Prebehli aj Švajčiarov, ktorí majú nasporených v priemere 175 000 eur. Tretí najbohatší sú Japonci s finančným majetkom takmer 97 000 eur. Zo sledovaných 53 krajín sú najchudobnejší Ukrajinci, ktorí mali čisté finančné bohatstvo na hlavu len vo výške 680 eur.

Úspory v bankách nezarábajú

Problémom je aj to, že až 60 % úspor držia Slováci stále v bankách, čo je najvyššie percento v stredoeurópskom regióne. Vo východnej Európe je na bežných účtoch takmer 45 % finančných aktív.

Podľa údajov Národnej banky Slovenska mali slovenské domácnosti na bežných účtoch ku koncu augusta viac ako 19 miliárd eur a na termínovaných vkladoch viac ako 10 miliárd eur. Na termínovaných vkladoch však rast úspor dlhodobejšie klesá.

Z týchto čísel je zjavné, že Slováci, napriek ultra nízkym úrokom, sporia aj naďalej neefektívne. Tí najpohodlnejší, ktorí chcú mať peniaze po ruke, ich majú uložené na bežných účtoch, kde na úrokoch nezarobia takmer nič. Tí, ktorí sa vedia peňazí vzdať na dlhšiu dobu, volia termínované vklady, ktoré im však v dnešných časoch tiež nedokážu zarobiť viac ako niekoľko desatín percenta ročne. Z výnosov im navyše ukrojí inflácia a dane, ktoré posúvajú výnosy v bankách do záporných čísel.

Straty z úspor v bankách vzrastú

Štúdia priniesla aj ďalšie zaujímavé zistenia. Hoci akciovým trhom sa v roku 2016 mimoriadne darilo, ľudia viac ukladali peniaze do bánk ako investovali. Súkromní sporitelia vo vyspelých štátoch predali viac cenných papierov ako kúpili, ale do bánk vložili až dve tretiny nových finančných prostriedkov, čo je nový rekord. V minulom roku tak skončilo na bežných účtoch v bankách až 1,4 bilióna eur. „Takéto investovanie nielenže nevytvára žiadne výnosy, ale sporitelia utrpia skutočné straty,“  hovorí Michael Heise, hlavný ekonóm spoločnosti Allianz. M. Heise predpokladá, že v dôsledku inflácie stratili sporitelia v roku 2016 okolo 300 miliárd eur. S rastúcou infláciou by tento rok mohli byť ich straty dvojnásobne.

Mario Skyba