Olympijské hry v Pjongčangu začínajú už tento piatok, 9.2.2018. Podľa aktuálnych odhadov by mali výdavky na olympiádu v Pjongčangu pre samotnú Kórejskú republiku predstavovať 12,4 miliardy dolárov.
Pritom ešte v roku 2011, keď krajine pridelili organizáciu Zimných olympijských hier, sa hovorilo o sume niekde na úrovni 7 až o 8 miliárd dolárov.Z minulosti vieme, že na olympiádu sa vždy výrazne zvyšovali. V mnohých prípadoch zostali po hrách nevyužité megalomanské stavby, resp. športoviská, ktoré chátrajú, lebo na ich údržbu sa po skončení olympiády nenašli peniaze. V prípade Pjongčangu štadión, ktorý sa kvôli hrám vybudoval a má kapacitu 35- tisíc miest, bude po olympiáde zbúraný. Na jeho mieste vznikne múzeum a plocha pre voľnočasové aktivity.
Záujem každej krajiny, ktorá organizuje olympijské hry, je predovšetkým podporiť cestovný ruch. Tento cieľ sa doposiaľ najviac podarilo naplniť mestám ako Barcelona a Sydney, ktoré sa po skončení hier stali vyhľadávanou turistickou destináciou. Tento status si udržujú dodnes.
Nie vo všetkých prípadoch tomu bolo tak a snaha podporiť cestovný ruch sa v konečnom dôsledku negatívne prejavila na domácej ekonomike v mnohých krajinách. Takýmto príkladom je Grécko. Aténam prinieslo usporiadanie hier, ktoré sa konali v roku 2004, výrazné ekonomické problémy. Mesto so 4 miliónmi obyvateľov sa chcelo pred svetom prezentovať ako moderná metropola s bohatou históriou a vynaložilo obrovské sumy peňazí do vybudovania infraštruktúry, letiska či metra. Vo výsledku sa rozpočet na olympiádu viac než zdvojnásobil a presiahol sumu 15 miliárd dolárov. To predstavovalo až 7 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Navyše Atény už pred olympiádou boli vyspelou turistickou destináciou, takže v tomto smere nepotrebovali zlepšovať svoj imidž. Ďalším odstrašujúcim príkladom je olympiáda v Montreale (1976). Tá vyšla v prepočte na 6 miliárd dolárov. Krajine trvalo vyše tridsať rokov, kým tieto peniaze splatila.
Argumentov proti organizovaniu hier je hneď niekoľko. V prvom rade je to predraženie hier, zadlženie krajiny a zvýšenie cien tovarov a služieb, ktoré sa po skončení olympiády nevrátili v mnohých prípadoch na rovnakú úroveň ako pred usporiadaním hier. Olympiáda takisto ponúka krátkodobé zamestnanie v hotelových či reštauračných zariadeniach a na športoviskách, no nerieši dlhodobú nezamestnanosť. Tá je vo viacerých krajinách, ktoré už hry organizovali, veľmi vážnym problémom.
Viaceré štúdie, ktoré sa v posledných rokoch na túto tému vykonali uvádzajú, že samotná príprava olympijských hier vedie v 100 % prípadov k prekročeniu nákladov. To pritom neplatí pre žiadny iný druh porovnateľných megaprojektov. Tie podľa zistení ekonómov zvyčajne náklady dodržia, resp. len mierne prekročia v porovnaní s olympiádou. Pri olympiáde je prekročenie nákladov úplnou istotou.
