Rok 2018 sa blíži ku koncu. Na finančné trhy priniesol dlho nevídanú volatilitu, čiže rozkolísanosť aktív, najmä akcií. Kým vlani zaznamenal americký index S&P 500 denný pohyb o viac než percento osemkrát, len za prvý kvartál tohto roka bol počet takýchto pohybov takmer trojnásobne vyšší. Vo februári a v novembri sa dostal do korekcie, keď z predchádzajúceho maxima poklesol o 10 %. Pri pohľade do histórie je však zrejmé, že rok 2018 je pre akciové trhy najpokojnejší za ostatné roky. Rozpätie spomenutého indexu (rozdiel medzi najvyššou a najnižšou zatváracou hodnotou) dosahuje približne 14 %, teda najnižšiu úroveň za poslednú dekádu. Od roku 1950 dosahuje priemerné rozpätie 27 %.

Zvýšenú volatilitu spôsobilo viacero dôvodov. Od ekonomických (rastúce úrokové sadzby, fáza ekonomického cyklu) až po politické (obchodná vojna, Brexit, taliansky rozpočet). Zaznievajú hlasy, najmä z úst manažérov svetových aktívne riadených fondov, že za zvýšenú rozkolísanosť trhov môže pasívne investovanie, ktoré znásobuje prepady trhov v prípade predaja indexových fondov. Argumentujú tým, že indexový fond pokrýva celý trh (napr. región amerických akcií), jeho predaj sa teda negatívne odzrkadlí na všetkých akciách v indexe, čo skresľuje ich fundamenty a zvyšuje trhovú volatilitu. S týmto tvrdením však nemožno súhlasiť. Uvádzame zopár faktov, prečo si myslíme pravý opak.

1. Pasívne indexové fondy nezaznamenávajú predajom počas turbulencií odliv kapitálu. V krízovom roku 2008, kedy sa akciový index S&P 500 prepadol o približne 40 %, zaznamenali aktívne riadené akciové fondy v USA odliv približne 260 mld. USD, pričom do indexových fondov s rovnakým zameraním natieklo vyše 200 mld. USD. Rovnakú paralelu vidno aj pri poklese akciového trhu v rokoch 2011 a 2015.
2. Podľa výskumu jedného z najväčších správcov indexových fondov na svete Vanguard má z bilióna USD, zobchodovaných prostredníctvom indexových fondov, dosah na priame transakcie s podkladovými aktívami na trhu menej než 10 %. Inak povedané, 90 % transakcií s indexovými fondami nevedie k fyzickému nákupu alebo predaju akcií spoločností na trhu.
3. Korekcie a prepady boli na trhoch aj predtým, než vznikli indexové fondy. Prvý indexový fond bol založený v sedemdesiatych rokoch, teda veľa dekád po najväčšom prepade trhov všetkých čias v roku 1929.
4. Aj napriek tomu, že indexové fondy lámu rekordy, podľa analýzy Morningstar predstavovali ku koncu roku 2017 približne 13 % globálnych investičných aktív. Ich vplyv teda nemôže byť natoľko markantný, aby boli príčinou prepadu trhov.

Suma sumárum, korelácia medzi objemom peňazí pod správou indexových fondov a prepadmi na trhu neexistuje. Aktíva pod správou v indexových fondoch kontinuálne rástli v posledných dekádach aj pri turbulenciách na trhoch. Široká diverzifikácia indexových fondov, naopak, znižuje trhovú volatilitu. Skutočné príčiny môžeme hľadať inde. Sú to budúce očakávania, fázy hospodárskeho cyklu, úroveň úrokových sadzieb, ako aj politické faktory.

Vyššia rozkolísanosť trhov znamená pre všetkých účastníkov na trhu ťažké obdobie. Predať? Držať? Dokúpiť? Odpovede na tieto otázky odzrkadľujú základný filozofický rozdiel investičného prístupu. Aktívny vs. pasívny. Aktívni manažéri držia pri poklesoch hotovosť a časujú vhodný okamih vstupu na trh. Úlohou indexových fondov je čakať, viezť sa s trendom a byť zainvestovaný za každých okolností. Výsledkom je, že trhy „odmeňujú“ surfistov na vlnách. Dlhodobé štatistiky ukazujú, že až 80 % aktívne riadených fondov nedokáže prekonať sledovaný index. Aj preto sú indexové fondy základným stavebným kameňom investičných produktov Acrossu.