O Slovákoch sa hovorí, že sú konzervatívni a sporiví. Najnovšie čísla zo štúdie Global Wealth Report od spoločnosti Allianz za rok 2015 však ukazujú niečo iné. Slováci síce sporia, ale rýchlejšie sa zadlžujú a navyše málo investujú, takže mrhajú možnosťou zveľadiť si svoj majetok.
Finančné aktíva občanov Slovenska, teda to čo majú uložené v bankách, či investované v rôznych aktívach, síce rástli v minulom roku o 4,3 %, je to ale menej, ako východoeurópsky priemer, ktorý je na úrovni 5,6 %. Zato dlhy Slovákov stúpajú najviac v tomto regióne, a to až dvojcifernými číslami.
V úsporách v závese nielen za Švajčiarmi
Úspory Slovákov boli za minulý rok vo výške 5300 eur na hlavu, čo nás zaradilo až na 40. miesto v rebríčku. Na porovnanie s najbohatšími Švajčiarmi, kde má v priemere každý obyvateľ nasporených 170 589 eur, sme naozaj ,,chudobní príbuzní“. Konkrétne 32 krát chudobnejší! Ale aj v porovnaní z okolitými krajinami v našom východoeurópskom regióne zaostávame. Predbehli nás Česi, ktorí majú čisté úspory oproti Slovákom viac ako dvojnásobne vyššie, keďže vlani dosiahli 12 614 eur. Dokonca aj Bulhari, ktorí sú považovaní za tých chudobnejších v Európe, majú našetrené v priemere až 6370 eur, teda o 1070 eur viac ako Slováci.
Napriek tomu, že úroky na vkladoch v bankách neustále klesajú a blížia sa nule, Slováci svoje voľné peniaze ukladajú práve na tieto nevýnosné úložky. Až 64 percent svojich úspor majú uložených na bankových účtoch, termínovaných a sporiacich vkladoch. Je to najviac spomedzi východoeurópskych krajín, kde obyvatelia držia v priemere iba 45 percent svojich aktív v bankách. Ak by Slováci viac investovali – napríklad do akcií či dlhopisov, mohli by viac zarobiť a zvýšiť si svoje finančné bohatstvo.
V zadlžovaní sme lídri
Ešte horšie je, že kým úspory Slovákov rastú pomaly, ich dlhy rastú oveľa rýchlejšie. Môže za to aj aktuálny hypotekárny ošiaľ. Za minulý rok sa dlhy vyšplhali až na 5570 eur, čo je 51 % percent v pomere k ich finančnému majetku. Dlhy sú teda vyššie ako úspory. Navyše výrazne presahujú východoeurópsky priemer, ktorý je v dlhoch na úrovni 33 % finančného majetku.
Poľské, slovenské a české domácnosti tvoria spolu takmer dve tretiny dlhov v strednej Európe. Kým Poliakom vzrástli vlani dlhy o 6 %, Čechom o 6,4 %, Slovákom rástli najrýchlejšie – až o 10,3 %. V rýchlosti zadlžovania je celá východná a stredná Európa lídrom aj z historickej perspektívy. Za desať rokov – od roku 2005 – dlhy v tomto regióne rástli priemerne o 17 % ročne.
Silná stredná vrstva
Na druhej strane Slovensko má silný podiel bohatstva, ktoré je sústredené v strednej vrstve obyvateľstva. Stredná vrstva drží viac ako 60 % z celkového národného bohatstva. To svedčí o pomerne rovnostárskej spoločnosti, keď rozdiely malej vrstvy bohatých aj chudobných ľudí nie sú až také veľké, ako v iných krajinách. Na porovnanie – v USA má stredná vrstva len 22-percentný podiel na celkovom bohatstve národa.
Západ bohatne pomalšie
Zadlžovanie a pomalý rast bohatstva však nie je problémom len Slovenska. Štúdia Allianzu naznačuje, že dobré časy sa končia pre väčšinu krajín západného sveta. „Vývoj finančných aktív dosiahol kritický bod. Extrémna monetárna politika stráca svoj vplyv na ceny aktív. Hnacia sila rastu aktív tak už neexistuje. V kombinácii s neustále klesajúcimi úrokovými sadzbami tak vyhliadky pre sporiteľov nie sú ružové,“ povedal Michael Heise, hlavný ekonóm skupiny Allianz.
Bohatstvo domácností v západnej Európe stúplo za minulý rok len o 3,2 % a domácnosti v Spojených štátoch si polepšili len o 2,4 %. Naopak domácnosti v Ázii bohatli a ich finančný majetok stúpol v uplynulom roku až o 14,8 %.
Mário Skyba
