Bohatneme. Svet, Európania, Slováci. Podľa analýzy Global Wealth report[1] narástlo v minulom roku svetové bohatstvo o viac ako 3 %. Rok 2018 sa tak zaradil do dlhého radu pozitívnych rokov. V 21. storočí svetové bohatstvo medziročne kleslo zatiaľ len štyrikrát.

Majetková nerovnosť

Najbohatšie časti sveta fungujú na princípoch trhového hospodárstva a voľného podnikania. Je to systém, ktorý z úspešných robí úspešnejších a naopak. Dlhodobo sa tak roztvárajú nožnice tzv. príjmovej a majetkovej nerovnosti. Tento nepomer opísal po prvej svetovej vojne taliansky sociológ Corrado Gini. Jeho koeficient sa vyjadruje číslom od 0 do 100. Nula znamená úplnú rovnosť, všetci vlastnia rovnako veľký majetok. Naopak, sto znamená, že jeden človek vlastní celé bohatstvo. Uhádnete, ako dopadlo celosvetové hodnotenie? Platí, že kým „horných“ 10 % ovláda až 85 % svetového bohatstva, „dolná“ polovica ľudí vlastní iba 1 %. Tomuto pomeru prislúcha Giniho koeficient na úrovni 90,4. Dobrou správou je, že tento nepomer sa od roku 2008 znižuje, najmä vďaka globalizácii (a s ňou spojeným presunom časti bohatstva do krajín rozvíjajúcich sa trhov) a progresívnemu zdaňovaniu príjmov najbohatších ľudí planéty.

Jednooký medzi slepými?

Čo sa týka majetkovej nerovnosti, Európa za zvyškom sveta príliš nezaostáva. Dôkazom je hodnota Giniho indexu na úrovni 83,6. Ako je to na Slovensku? Sme príkladom rovnomerného rozdelenia bohatstva alebo vidno neduh trhového hospodárstva aj u nás?

Zlomili ste nad nami palicu? Podľa analýzy Svetovej banky možno predčasne. Ak sa pozrieme na rozdelenie Slovákov podľa výšky celkového majetku (finančný a nefinančný), sme na tom, oproti našim susedom v Európe, výrazne lepšie. Podiel extrémne chudobných (majetok pod 10 000 USD) a extrémne bohatých (nad 100 000 USD) je u nás menší ako je priemer v Európe. Tomu zodpovedá aj Giniho koeficient na úrovni 49,8. Žijeme v krajine, kde si nemusíme jeden druhému toľko závidieť.

Premrhaná príležitosť

Ak je váš majetok vyšší ako 85 000 eur (100 000 USD), patríte medzi 4 % najbohatších Slovákov. Otázne však je, ako sa o svoje peniaze staráte. Zdá sa, že neexistuje silné prepojenie medzi rastom majetku a snahou ľudí spravovať ho efektívnejšie. Kým od krízy v roku 2009 vzrástol finančný majetok priemerného Slováka o 40 %, vklady v bankách vzrástli o 230 % (zo 16 mld. eur na 37 mld. eur[2]). To znamená, že Slováci veľmi neochotne presúvajú nové úspory mimo pohodlia bežných účtov. Za obavy tak „platia“ postupnou stratou kúpnej sily svojich peňazí. A čo je ešte horšie, prichádzajú  o možnosti efektívne svoje úspory zhodnotiť. Za rovnaké obdobie sa totiž finančné trhy zhodnotili o 224 %[3].

Čo môžete hneď teraz urobiť pre seba a svoje peniaze? Pozrite sa na výpisy a spočítajte, koľko vaše úspory na bežných účtoch, vkladných knižkách či termínovaných účtoch zarobili za posledné roky. Pravdepodobne to nebude ťažká matematika.

Finančné trhy rástli a budú rásť naďalej aj bez vašich úspor. Nie je to ale premrhaná príležitosť?

Igor Gogoľ
Product & Marketing Specialist